Región

Bývalá Zemplínska župa zahrňovala v minulosti veľkú časť územia východného Slovenska- dnešné okresy Snina, Humenné, Trebišov, Michalovce...

Od Michaloviec na východ, smerom k štátnej hranici, zasahovala sem časť bývalej župy Užhorodskej. Na západe susedila so Šarišskou a Abovskou župou, na juhu presahovala na územie dnešného Maďarska, neskôr predelila Zemplínsku župu štátna hranica, okolo ktorej žijú obyvatelia maďarskej národnosti.

Existencia inoetnického obyvateľstva v okrajových oblastiach Zemplína nemala podstatný vplyv na ľudový odev za posledných 100 rokov jeho vývoja. Ľudový odev je takmer na celom území Zemplína rovnaký, k čomu prispieva aj charakter výzdoby. Výrobky ľudového odevu má veľa spoločných prvkov so susediacim Šarišom. Sami obyvatelia vidia miestne rozdiely v detailoch, napr. iba v dĺžke sukien, ich výzdobe a pod. v rôznych častiach Zemplína vidíme, že názvy, strihy súčastí mužského a ženského odevu sú v podstate rovnaké.

Zemplín je najväčším folklórnym regiónom Slovenska. Je najmenej postihnutý postupným vymieraním tradičnej tanečnej ľudovej kultúry a preto miestami môžeme i dnes niektoré tance sledovať v ich pôvodnej funkcii na tanečných zábavách či svadbách.

DETSKÝ ĽUDOVÝ ODEV

Pre obyvateľov zemplínskej oblasti bolo v minulosti typické ľudové odievanie. Základným materiálom pre jeho zhotovenie boli konope, ktoré si ľudia pestovali. Odev sa líšil podľa veku aj pohlavia. Od tretieho do ôsmeho až desiateho roku bola jediným odevom dlhá košieľka (soročka). Bola ušitá z jednej dĺžky domáceho plátna preloženého napoly, vystrihol sa otvor a krátky rázporok, aby prešla cez hlavu. Mali dlhé rukávy siahajúce k zápästiu. V lete mali krátke. Rozdiel medzi chlapčenskou a dievčenskou soročkou bol vo výzdobe – dievčenské boli na predných dieloch a v plecovej časti rukávov vyšívané. Po ôsmom až desiatom roku dostali chlapci prvé dlhé nohavice z domáceho plátna. Dvanásť – trinásťroční dostali keprové nohavice. Dievčatá po zanechaní soročky nosili sukienky z lacných kartúnových alebo barchetových látok pevne prišité k jednoduchým blúzkam s dlhými rukávmi. Od včasnej jari do neskorej jesene deti behali bosé, na zimu nosili krpce.

Chlapci - nosili gate a košele z plátna, ktoré sa tkalo doma.

Dievčence - nosili sukne, rukávce a zástery.

SPÔSOB ÚPRAVY VLASOV DETÍ

Účes chlapcov a dievčat bol odlišný. Chlapcom strihali vlasy doma, poväčšine naokrúhlo – podľa rajničky, zriedkavé boli dlhšie vlasy . Účes dievčat sa prispôsoboval postupnému dorastaniu vlasov a bol prechodom k účesu dievok. Vlasy predelili naprostriedku pútcom, po oboch stranách nad sluchami krátke vlasy postupným priberaním zapletali do dvoch vrkôčikov. Pri inom spôsobe vlasy na zátylku zviazali, alebo ak boli dostatočne dlhé, zaplietli do dvoch vrkočov, ktoré okrútili okolo hlavy a upevnili tkanicou – kačica, , parta, partička, plietky, venčok, záhradka.